Na začiatku tejto kapitoly som bola trochu zúfalá - to, ako Edie trpel, zatiaľ čo nič netušiaci Charlie odlietal aj so svojimi zmätenými pocitmi do Anglicka mi prišlo zrazu strašne smutné a som vážne rada, že Ediemu nakoniec pomohol jeho brat, asi to s ním nebude také zlé :-) Som zvedavá, ako Charlie zareaguje keď zistí, čo sa s Ediem dialo, kým bol preč (ak to teda zistí) :) Tiež ma stále viac zaujíma Charlieho minulosť, ktorú nám kúsok po kúsku odkrývate. Trochu ma mrzí, že sa Charles so Stanom tak nenávidia - mohli by si už všetko vysvetliť (zaujímal by ma aj Charlieho pohľad na vec) :-)

No, snáď budú tí dvaja čoskoro zase spolu, aj tak sú jeden bez druhého úplne mimo :D

Ďakujem za nádhernú kapitolu holky :3